Jazyk, ktorým hovorí približne 260 miliónov ľudí. Jeden z dvoch oficiálnych jazykov Medzinárodnej vesmírnej stanice. Najrozšírenejší a najpoužívanejší slovanský jazyk na svete.

Presne tak, hovoríme o ruštine. Poďme sa pozrieť na tento jazyk zblízka.

Azbuka mnohých od učenia sa ruštiny odrádza hneď na začiatku. Je pravda, že bez nej ďaleko nezájdete. No naučíte sa ju pomerne rýchlo. Mnohé písmená vyzerajú alebo znejú rovnako ako v latinke. A niekedy aj oboje, napríklad písmená A, K, M, O, T. Iné písmená, konkrétne B (Б), V (B), G (Г), D (Д), Z (З), L (Л), N (Н), P (П), R (Р), S (С) a F (Ф) vyzerajú síce inak, no znejú úplne rovnako ako v slovenčine. Takže celkom neznámych nám ostalo už len zopár. Veď posúďte sami. Koľko písmen na obrázku ste nikdy nevideli?

Nech chytíte do rúk akúkoľvek učebnicu ruštiny, na jednej z prvých strán budete mať kompletnú tabuľku azbuky, väčšinou aj s jej slovenskými ekvivalentmi. A veľkou výhodou je, že jednotlivé písmená sa (takmer) vždy vyslovujú rovnako. Aby ste si ju osvojili čo najskôr, odporúčam vám prepisovať si všetky ruské slová, s ktorými sa stretnete, do zošita, alebo aspoň niekam na papier. Pekne rukou, pretože keď si niečo píšeme rukou, oveľa lepšie a rýchlejšie si to zapamätáme. A ak si nebudete prepisovať iba jednotlivé slová, ale aj nejaké krátke texty, pôjde vám to ešte rýchlejšie. Vždy, keď si nebudete istí, čo niektoré písmenko znamená, nakuknite do tabuľky. Ani sa nenazdáte a o chvíľu už budete čítať všetky slová tlačeným bez problémov.

Ruský jazyk patrí do indoeurópskej jazykovej rodiny, konkrétne do vetvy východoslovanských jazykov spolu s bieloruštinou, ukrajinčinou a rusínčinou.

Sloveso byť v prítomnom čase sa v ruštine vynecháva. Používa sa iba v budúcom a minulom čase. Napr. Я студент (Ja stuďent ) – Ja (som) študent.

Ruština má pohyblivý prízvuk. na ten si pri vyslovovaní jednotlivých slov si treba dať pozor. Rovnaké slovo s prízvukom na inej slabike totiž môže mať odlišný význam.

Napriek rozľahlosti Ruska neexistujú v ruštine takmer žiadne dialekty.

Ruština nemá ekvivalent k výrazom som smädný, chutí mi (jedlo), teším sa či súrodenec.

Ďalšia vec, ktorá v ruštine chýba, je písmenko „h“. Najčastejšie sa nahrádza písmenom g = Г (napríklad Praha = Прага (Praga)), prípadne písmenom ch = Х (napríklad hobby = хобби (chobbi)).

Osobitosťou Rusov a ruštiny je aj používanie takzvaných patroným. Nie, nejde o kúzlo zo sveta Harryho Pottera, ale o časť pripojenú ku krstnému menu, odvodenú od otcovho mena. Ak sa Vladimírov otec volá Ivan, Vladimír si ako syn k menu pripojí Ivanovič, Ivanova dcéra by zase bola Ivanovna. Toto „stredné meno“ sa používa napríklad pri formálnom styku či pri oslovení starších ľudí.